Únosy detí

Medzinárodný únos dieťaťa je neoprávnené premiestnenie dieťaťa z krajiny jeho obvyklého pobytu alebo jeho zadržiavanie v krajine, ktorá nie je krajinou obvyklého pobytu dieťaťa.

 

Krajinou obvyklého pobytu dieťaťa je krajina, v ktorej dieťa skutočne reálne určitý čas žilo, kde navštevovalo predškolské alebo školské zariadenia, rôzne mimoškolské aktivity, kde si vytvorilo blízke citové väzby či už k príbuzným alebo priateľom, to znamená krajina, ku ktorej dieťa viažu určité väzby.

To, kde sa dieťa narodilo, kde je zaevidované k trvalému pobytu (alebo inému druhu pobytov) alebo ktorého štátu je dieťa občanom, nehrá žiadnu rolu v konaní o návrat dieťaťa. Dôležitý je iba obvyklý pobyt dieťaťa!

 

Medzinárodného únosu sa dopúšťa rodič alebo aj iný príbuzný, napr. starí rodičia (preto tento únos nazývame tzv. rodičovským únosom“),

 

Rodič sa dopúšťa medzinárodného únosu dieťaťa vtedy, ak premiestni dieťa z krajiny obvyklého pobytu do inej krajiny a pritom poruší opatrovnícke právo druhého rodiča, ktorý sa o dieťa pred jeho premiestnením staral.

Najčastejšie ide o prípady, ak rodičia nemajú súdnym rozhodnutím upravené právo starostlivosti o dieťa (teda majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti) a jeden z rodičov bez súhlasu druhého rodiča „unesie“ dieťa z krajiny jeho obvyklého pobytu.

Môže dôjsť aj k prípadom, ak je síce súdnym rozhodnutím upravené právo starostlivosti o dieťa (napr. dieťa je zverené do osobnej starostlivosti matke a otec má upravené právo styku), ale ani jeden z rodičov nemá výhradné určovacie právo obvyklého pobytu dieťaťa. Ak v takomto prípade rodič, ktorý má zverené dieťa do osobnej starostlivosti (napr. matka) premiestni dieťa z krajiny jeho obvyklého pobytu bez súhlasu druhého rodiča, taktiež sa dopúšťa medzinárodného únosu dieťaťa.

 

Rodičia musia mať na pamäti, že skutočnou obeťou „únosu dieťaťa“ je samotné dieťa, ktoré trpí v dôsledku náhleho narušenia jeho stability, traumatizujúcej straty kontaktu s rodičom, ktorý mal na starosti jeho výchovu, neistoty a frustrácie, ktoré prichádzajú s nevyhnutnosťou prispôsobiť sa neznámemu jazyku, cudzím kultúrnym tradíciám a neznámym učiteľom a príbuzným.

Rodič, ktorý sa dopustil „únosu“ bude vyzvaný, aby dobrovoľne zabezpečil návrat dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu a upravil si pomery k dieťaťu pred príslušným súdom v krajine obvyklého pobytu dieťaťa (to znamená podal návrh na začatie konania o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu).

V prípade, ak rodič, ktorý sa dopustil únosu nezabezpečí dobrovoľne návrat dieťaťa, druhému rodičovi bude poskytnuté bezplatné právne poradenstvo ústredným orgánom a bude iniciované konanie o návrat pred príslušným súdom v krajine, do ktorej bolo dieťa premiestnené. Rodič, ktorý sa dopustil únosu a ktorý odmieta navrátiť dieťa si musí uvedomiť, že konanie o návrat dieťaťa vo väčšine krajín nie je oslobodené od súdnych poplatkov a je veľmi nákladné.

Ak súd rozhodne o tom, že dieťa musí byť premiestnené do krajiny jeho obvyklého pobytu, nasleduje nútený výkon takéhoto súdneho rozhodnutia, v krajnom prípade aj odovzdaním dieťaťa druhému rodičovi za prítomnosti súdneho vykonávateľa, polície alebo sociálneho úradu.

 

Je potrebné uvedomiť si, že dieťa nesmie byť považované za vlastníctvo rodičov, ale musí sa uznávať ako jedinec so svojimi vlastnými právami a potrebami. Dohovor o právach dieťaťa z 20.11.1989 garantuje dieťaťu právo poznať svojich rodičov, právo na ich starostlivosť a právo byť v kontakte s obidvoma rodičmi. Keďže Slovenská republika ratifikovala Dohovor o právach dieťaťa, zaviazala sa robiť opatrenia na potieranie nezákonného premiestňovania detí do zahraničia a ich nenavracania späť.

Konanie o návrat nemožno v žiadnom prípade chápať ako konanie o tom, komu z rodičov sa dieťa odovzdá do starostlivosti. Popredným cieľom konania je obnovenie pôvodného stavu (pred premiestnením) okamžitým návratom dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu, a tým umožnenie príslušnému súdu v krajine obvyklého pobytu dieťaťa, aby rozhodoval vo veci starostlivosti o dieťa (o tom, komu zverí dieťa do osobnej starostlivosti a ako bude upravené právo styku druhého rodiča k dieťaťu).

 

Súd nemusí nariadiť návrat dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu, ak je preukázané, že existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Toto vážne nebezpečenstvo musí preukázať rodič, ktorý dieťa „uniesol“ a odmieta zabezpečiť jeho návrat. Nestačí iba tvrdenie, že takéto nebezpečenstvo existuje, rodič to musí dokázať relevantnými dôkazmi, napr. trestným oznámením (ako dôkaz o fyzickom násilí) urobeným v krajine obvyklého pobytu dieťaťa pred premiestnením, psychologickými správami, výpoveďami svedkov, nejakými súdnymi rozhodnutiami, atď. Avšak ak sa jedná o krajinu, ktorá je členským štátom Európskej únie, súd nariadi návrat dieťaťa aj keď existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie, za podmienky, že ústredný orgán v krajine obvyklého pobytu dieťaťa poskytne garancie ochrany takéhoto dieťaťa po príchode na územie obvyklého pobytu.

Súd taktiež môže odmietnuť nariadiť návrat, ak dieťa nesúhlasí s návratom, avšak musí ísť o dieťa, ktoré dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názor. Dieťa, ktoré ešte nie je školopovinné, sa spravidla nevypočúva.

Návrat sa taktiež nenariadi, ak sa konanie začalo po uplynutí jedného roka od premiestnenia dieťaťa, ak sa už dieťa zžilo s novým prostredím.

 

Napríklad v Argentíne, Rakúsku, Kanade, Číne- Hong Kong, Chorvátsku, Dánsku, Francúzsku, Islande, Taliansku, Nemecku, Fínsku, Izraeli, Poľsku, Veľkej Británii, Írsku, Spojených štátoch amerických, a iných ďalších.

 

Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže bolo určené za ústredný orgán pre vykonávanie Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25.10.1980, ako aj iných Dohovorov a Nariadení Rady (ES) upravujúcich problematiku tzv. rodičovských únosov detí.

Z pozície ústredného orgánu je Centrum spolupracuje s ústrednými orgánmi iných štátov za účelom zabezpečenia urýchleného návratu detí, predovšetkým prijíma všetky vhodné opatrenia, aby

 

-         zistilo, kde a v akej sociálnej situácii sa nachádza dieťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané,

-         zabezpečilo dobrovoľné vrátenie dieťaťa alebo prispelo k zmierneniu situácie,

-         zabránilo ďalšej ujme dieťaťa alebo poškodeniu záujmov zainteresovaných osôb prijatím predbežných opatrení alebo zabezpečením prijatia takýchto opatrení,

-         v nevyhnutných prípadoch postúpi vec súdu na účely konania o návrat; v tomto súdnom konaní je žiadateľ zastúpený buď advokátom zvoleným zo zoznamu advokátov alebo právnym zástupcom ustanoveným „ex offo“ za splnenia stanovených podmienok.  

 

Na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže sa môže so žiadosťou o pomoc obrátiť rodič, bez ktorého súhlasu bolo dieťa neoprávnene premiestnené do zahraničia - v takomto prípade bude Centrum spolupracovať s partnerským ústredným orgánom s cieľom zabezpečiť návrat dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu.

O pomoc Centra môže požiadať aj rodič, ktorý zamýšľa premiestnenie dieťaťa do zahraničia alebo zo zahraničia na územie SR – v takomto prípade sa Centrum snaží poskytnúť tomuto rodičovi právne poradenstvo za účelom predchádzaniu únosu dieťaťa a jeho negatívnym následkom.

Nakoľko Centrum poskytuje bezplatnú právnu pomoc iba pre fyzické osoby, neposkytuje právne poradenstvo advokátom a advokátskym koncipientom.

 

Je veľmi dôležité, aby žiadateľ o zabezpečenie návratu dieťaťa zo zahraničia sa obrátil na Centrum v lehote najneskôr do 10 mesiacov od premiestnenia dieťaťa a to z dôvodu, že ak bol návrh na začatie konania podaný na príslušnom súde v lehote do 1 roka od premiestnenia dieťaťa, príslušný súd prejednávajúci vec musí nariadiť návrat dieťaťa (okrem prípadov, keď sa jedná o výnimky). Po uplynutí jednoročnej lehoty pre podanie návrhu na súde, možno síce konanie iniciovať a žiadať navrátenie dieťaťa, avšak súd už nemá zákonnú povinnosť vyhovieť žiadosti (okrem iného už možno hovoriť aj o zmene obvyklého pobytu dieťaťa). V tomto prípade bude súd rozhodovať v zmysle najlepšieho záujmu dieťaťa.

Na Centrum sa možno so svojou žiadosťou o pomoc alebo radu obrátiť osobne v stránkový deň (každá streda v čase od 8.00 hod. do 16.00 hod.), písomne, e-mailom, faxom aj telefonicky.